Sucho a čo s tým môžeme robiť aj my, malí i veľkí

Leto sa len začalo a stredné Slovensko už rieši nedostatok vody. Mesto Brezno s okamžitou platnosťou nariadilo regulačné opatrenia pri používaní pitnej vody z verejného vodovodu – až do odvolania platí zákaz polievania záhrad a ihrísk, napúšťania a dopĺňania bazénov, nádrží aj kúpalísk, ako aj umývanie áut. Podobné obmedzenia zaviedli aj ďalšie obce v regióne, ktoré zásobuje Stredoslovenská vodárenská spoločnosť, pretože výdatnosť vodných zdrojov výrazne poklesla.

Toto nie je len administratívne opatrenie – je to jasný signál, že sucho, o ktorom sa dlho hovorilo ako o vzdialenej hrozbe, je tu a teraz. A práve preto stojí za to pozrieť sa aj na celkom obyčajné veci, ktoré vidíme každý deň a ktoré situáciu buď zhoršujú, alebo pomáhajú zlepšiť: ako kosíme trávu a ako sa staráme o stromy okolo nás a ako narábame s vodou v prírode.

Ako trávnik, les a pôda zadržiavajú vodu

Zdravá pôda funguje ako špongia. Korene rastlín, huby, drobné chodbičky po dážďovkách a iných pôdnych živočíchoch – to všetko vytvára priestor, kam môže dažďová voda vsiaknuť a zostať tam na neskôr. Čím viac je pôda pokrytá živou vegetáciou a jej koreňmi, tým lepšie túto vodu zadrží.

Trávnik pri tom hrá dôležitú úlohu ako strecha pôdy. Vyššia tráva vytvára tieň nad zemou, spomaľuje odparovanie vody a chráni pôdu pred priamym slnkom. Keď je tráva nízko pri zemi vystrihaná, slnko dopadá priamo na holú pôdu, tá sa prehrieva a voda sa z nej oveľa rýchlejšie odparuje. Krátko kosený trávnik sa tak v horúcich dňoch mení na žltú, vyschnutú plochu, zatiaľ čo o pár metrov ďalej, kde tráva zostala vyššia, je pôda pod ňou stále vlhká a chladnejšia.

Les funguje podobne, len vo väčšom meradle. Koruny stromov zachytávajú časť dažďa a púšťajú ho k zemi postupne, nie naraz. Opadané lístie a ihličie vytvárajú na lesnej pôde vrstvu, ktorá ako hubka drží vlhkosť a bráni jej rýchlemu odparovaniu. Korene stromov siahajú hlboko a pomáhajú vode vsiaknuť sa až k spodným vrstvám, odkiaľ potom vyvierajú pramene. Ak les zmizne, táto schopnosť krajiny zadržať vodu sa prudko oslabí – dážď rýchlo stečie po povrchu preč, namiesto toho, aby sa vsiakol a postupne dopĺňal podzemnú vodu.

Prečo ľudia kosia tak veľa – a prečo je to problém

Krátko a často kosený trávnik je zvyk, ktorý si mnohí spájajú s poriadkom a upravenosťou. Pôsobí čisto, je to zaužívaná predstava pekného udržiavaného verejného priestranstva aj súkromnej záhrady. Kosenie má aj praktické dôvody – vysoká tráva môže prekážať pri chôdzi a skrývať kliešte.

Problém je, že v čase sucha robí časté a nízke kosenie presný opak toho, čo krajina potrebuje:

Odkrytá, nízko pokosená pôda sa rýchlejšie prehrieva a vysychá.
Tráva bez dostatočnej listovej plochy horšie fotosyntetizuje a slabšie rastie, čo ju robí náchylnejšou na uschnutie.
Časté kosenie stresuje trávu opakovane, namiesto toho, aby sa mala čas zregenerovať medzi jednotlivými zásahmi.
Nízko kosené plochy poskytujú menej útočiska pre hmyz, ktorý je súčasťou zdravého ekosystému a pomáha aj opeľovaniu rastlín v okolí.

Krátko povedané: trávnik kosený na ježka v horúcom a suchom počasí nevyzerá pekne – rýchlo zožltne a stratí schopnosť plniť svoju najdôležitejšiu úlohu, teda chrániť pôdu a vodu pod sebou.

Prečo je rovnako dôležité nevypilovávať stromy

Podobný princíp platí aj pri stromoch, len v ešte väčšom rozsahu. Strom nie je len ozdoba krajiny:

Tieň – koruna stromu chráni pôdu aj rastliny pod sebou pred priamym slnkom, čím výrazne znižuje odparovanie vody z povrchu.
Ochladzovanie okolia – strom cez svoje listy odparuje vodu (transpiruje), a týmto procesom doslova ochladzuje vzduch okolo seba – podobne ako prirodzená klimatizácia.
Vietor a erózia – korene a kmeň spomaľujú vietor pri zemi, čím znižujú vysušovanie pôdy vetrom a bránia odnosu úrodnej vrchnej vrstvy.
Podzemná voda a pramene – korene stromov pomáhajú vode vsiaknuť sa hlbšie namiesto toho, aby stiekla po povrchu. Keď sa vo väčšom rozsahu vyrúbe les, pramene v okolí často oslabnú alebo úplne vyschnú, pretože krajina stratila svoju schopnosť vodu zadržať.

Keď stromy zmiznú, tieto funkcie zmiznú s nimi a to sa dá len veľmi ťažko a pomaly nahradiť (nová výsadba potrebuje desiatky rokov, kým dorastie do podobnej funkčnosti).

Čo môžeme robiť – konkrétne kroky

Pri kosení trávnika (doma, na dvore, v meste):

Nastavte kosačku vyššie – ideálne aspoň na 8 cm.
V najhorúcejších a najsuchších týždňoch / mesiacoch leta koste menej často – tráva rastie pomalšie, netreba ju kosiť každý druhý týždeň.
Nechajte časť plochy (okraj záhrady, kút dvora) rásť voľne bez kosenia – poskytne útočisko hmyzu a lepšie zadrží vodu.
Nekoste v čase najväčšej poludňajšej horúčavy – radšej skoro ráno alebo neskoro popoludní.
Posekanú trávu nechajte ležať na ploche (mulčovanie) – tienite tak pôdu a vraciate jej živiny.

Pri starostlivosti o stromy:

Nevyrezávajte zdravé stromy len z estetických alebo priestorových dôvodov – zvážte, či skutočne prekážajú, alebo len nesedia v predstave upraveného priestoru.
Ak strom skutočne treba odstrániť (napr. je v havarijnom stave), riaďte sa zákonným obdobím na výrub (mimo vegetačného a hniezdneho obdobia) a vysaďte zaň náhradu.
Podporujte výsadbu novej zelene tam, kde je to možné – aj menší strom o pár rokov začne plniť svoju funkciu.
V okolí domu alebo záhrady nechajte stromom dostatok priestoru pre korene aj korunu, namiesto opakovaného radikálneho orezávania.

Ako o tom hovoriť s deťmi:

Ukázať im rozdiel medzi pôdou pod vysokou trávou / stromom a pôdou na holom, kosenom priestranstve – stačí sa dotknúť oboch v horúci deň.
Spoločne sledovať, ako sa mení hladina potoka alebo prúd studničky počas leta.
Vysvetliť, že upravené neznamená vždy zdravé – a že príroda má často inú predstavu o poriadku ako my. (nezabúdajme, zdravé pre prírodu = zdravé pre človeka)

Čo potrebujeme na úrovni krajiny – a čo si z toho vieme priniesť domov

Potrebujeme znižovať emisie, aby sme zmiernili oteplovanie planéty, a zároveň prispôsobovať našu krajinu meniacim sa podmienkam. Znie to veľko a vzdialene – ale každý z týchto krokov má aj svoju malú verziu, ktorú zvládne rodina na vlastnom dvore, a deti pri nej môžupomôcť:

Záchraňme a obnovujme rašeliniská a mokrade – zadržiavajú vodu.
Doma: vybudujte si jazierko na záhrade. Aj malé jazierko funguje presne na rovnakom princípe ako mokraď – zadržiava vodu, chladí okolie a dá útočisko hmyzu, žabám aj vtákom.
Obnovme rieky a potoky do ich prirodzených korýt.
Doma: ak máte na pozemku aj len drobný potôčik alebo priehlbinu, kde sa voda po daždi zdržiava, nezasypávajte ju a neregulujte – nechajte vodu tiecť prirodzene.
Chráňme bobry – stavajú mokrade efektívnejšie ako ľudia.
Deťom: ukážte im, prečo bobor nie je škodca, ale stavia presne to, čo dnes chceme aj my – miesto, kde zostáva voda.
Zadržiavajme vodu v mestách – zelenými strechami a retenčnými jazierkami sa navyše budeme aj cítiť príjemnejšie.
Doma: zbernú nádrž na dažďovú vodu pod odkvapu si vie postaviť takmer každý, a tou potom polievate záhradu aj v čase zákazu napúšťania z vodovodu.

Vlastné jazierko alebo kúsok nekosenej trávy nevyriešia sucho na celom Slovensku. Ale je to hmatateľný dôkaz pre deti aj pre dospelých, že sa dá niečo urobiť – a presne táto skúsenosť z nich raz spraví ľudí, ktorí budú rozhodovať lepšie.

A na úrovni mesta – pripomeňte tieto riešenia svojim kandidátkam a kandidátom vo voľbách!

Namiesto záveru

Sucho, ktoré tento rok pociťujeme čoraz viac – aj cez oficiálne zákazy polievania a napúšťania bazénov v našom okolí – nie je len téma pre odborníkov a úrady. Je to aj téma pre každého. Deti, ktoré trávia čas v prírode, si takéto súvislosti – ako trávnik alebo strom drží vodu – všímajú prirodzene a ostávajú im v hlave možno dlhšie než akékoľvek poučky. Ak sa ich naučia vnímať už teraz, budú vedieť rozhodovať lepšie aj vtedy, keď raz budú mať svoju vlastnú záhradu, alebo budú rozhodovať o svojej obci.

Inšpirácia na článok bola čerpané od Znepokojené matky a Rosie Naive Art.