Sucho a extrémne horúčavy tento rok nezasahujú len ľudí. Trpia nimi aj voľne žijúce zvieratá – vtáky, netopiere, ježkovia, veveričky. Potoky vysychajú, pramene miznú, a zvieratá, ktoré sa bežne napili v prírode, dnes často nemajú kde. K tomu pridajme horúčavy pod strechami, kde majú svoje hniezda belorítky, lastovičky či dažďovníky – mláďatá sa tam doslova prehrievajú a v panike z hniezd vyskakujú skôr, než sú pripravené lietať.

Nie je to abstraktný problém. Je to niečo, čo sa dá riešiť aj na úrovni jednej záhrady, jedného balkóna, jedného nálezu na chodníku.

Najjednoduchšia pomoc: miska s vodou

Jedna z najúčinnejších a najlacnejších vecí, ktorú môže urobiť naozaj každý, je vyložiť von plytkú misku s vodou – pre vtáky, ježkov, veveričky, včely či iný hmyz.

Pár praktických odporúčaní:

• Miska by mala byť plytká, alebo by v nej mal byť kameň/konárik, po ktorom sa dostane von aj menší tvor, ktorý by do vody spadol.
• Vodu meňte denne – v horúčavách sa rýchlo kazí a môžu sa v nej množiť baktérie.
• Umiestnite ju do tieňa, aby sa počas dňa príliš neohrievala.
• Ak máte záhradu, rozmiestnite radšej viac menších misiek na rôznych miestach než jednu veľkú.
• Netreba sa báť, že tým narušíte prírodu – v čase, keď skutočné vodné zdroje vysychajú, je toto jednoduchá a užitočná pomoc.

Ak nájdete mláďa vtáka

Ak nájdete na zemi mláďa, ktoré ešte nevie poriadne lietať (napríklad vypadlo z hniezda pod strechou pre horúčavu), dá sa mu pomôcť aj bez odborného vzdelania – aspoň v prvej chvíli, kým sa spojíte so záchrannou stanicou.

Prvá pomoc:

• Preneste ho do kartónovej škatule vystlanej starým tričkom alebo papierovými utierkami.
• Škatuľu držte v tieni a teple (nie na priamom slnku, ale ani v prievane), mimo dosahu domácich zvierat a detí.
• Vodu mu nelejte do zobáka – kvapku vody mu môžete opatrne podať prstom alebo striekačkou (ideálne malá inzulínová, bez ihly) na okraj zobáčika. Ak bude chcieť piť, sám sa napije.
• Ako potravu môžete v núdzi použiť uvarený vaječný žĺtok rozmiešaný na kašu, malé kúsky kvalitnej mačacej konzervy, alebo hmyz (cvrčky, múčne červy) – hmyzu sa odstráni hlava a tvrdé časti, rozdrví sa a podáva pinzetou s oblým koncom alebo špáradlom.
• Mláďatá je potrebné kŕmiť často, približne každých 15–20 minút počas dňa, v noci spia.
• Zobáčik sa dá jemne pootvoriť nechtom zboku – nikdy nasilu, aby sa nezranil.
• Nekŕmte ho muchami ani rozkrájanými dážďovkami – nie je to vhodná ani bezpečná strava.

Toto je len preklenutie času, kým sa spojíte s niekým, kto sa v tom vyzná – ideálne so záchrannou stanicou pre voľne žijúce živočíchy vo vašom okolí. Slovensko má takýchto staníc málo a sú dlhodobo preťažené, preto majte trpezlivosť, ak sa neozvú hneď, a snažte sa najprv urobiť to, čo je vo vašich silách.

Ak nájdete netopiera

Netopiere tiež bývajú pod strechami a v horúčavách môžu z úkrytov vypadávať alebo byť prehriate.

Prvá pomoc:

• Dajte ho do kartónovej škatule, cez okraj prevesenej starej handričky alebo trička, aby sa mal o čo zavesiť.
• Preneste ho do chládku.
• Napojiť ho môžete po kvapkách vodou zo striekačky (bez ihly) alebo z navlhčenej vatovej tyčinky – voda môže byť veľmi jemne osladená (pár kryštálikov cukru na pohár vody).
• Nedotýkajte sa ho zbytočne holými rukami (netopiere môžu byť prenášačom ochorení, hoci riziko pri opatrnej manipulácii je nízke) a čo najskôr kontaktujte odborníkov.

Pre netopiere na Slovensku existuje sieť dobrovoľníkov a odborníkov – kontakty nájdete na stránke netopiere.sk.

Prečo je to na nás

Slovensko má len niekoľko funkčných záchranných staníc pre voľne žijúce živočíchy a v čase, keď horúčavy spôsobujú hromadné kolabovanie mláďat, tieto stanice fungujú na hranici svojich kapacít. Kým sa čaká na systémovú pomoc, praktická prvá pomoc od bežných ľudí – miska vody, kartónová škatuľa, pár kvapiek vody podaných trpezlivo prstom – môže reálne rozhodnúť o tom, či mláďa prežije.

Netreba čakať na dokonalé riešenie. Stačí mať doma pripravenú kartónovú škatuľu, vedieť, kam zavolať, a v horúci deň vyložiť von misku s vodou. Je to malý krok, ale v období, keď príroda okolo nás badateľne vysychá, môže byť rozdielom medzi životom a smrťou konkrétneho zvieraťa.

Ak nájdete zranené alebo ohrozené zviera, odfoťte ho a zistite presnú lokalitu – uľahčí to posúdenie, či a ako mu vedia pomôcť. Kontakty na záchranné stanice a odborníkov na jednotlivé druhy (vtáky, netopiere) nájdete na ich oficiálnych stránkach a sociálnych sieťach.

Inšpirácia na článok a jeho hlavné informácie boli čerpané od Rosie Naive Art.